reklama

India 2006 - Z cesty na juh

(pozdrav z Varanasi - strucne o Bodhgaya pocas cesty za teplom a tropmi)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

23.11.2006 16:40

Bol som na pol-dnovej kludnej prechadzke zelenou prirodou ku klastoru budhistickej vetvy Ningma. Stoji na samom vrchu jedneho z kopcov a opat, ked nie je hmlisto a zamracene (tak ako vsetky dni co som v Kalipompongu) musi tu byt fest pekny vyhlad. Miestny Rimpoche je prave na cestach a tak som aspon chvilu pozoroval ako mnisi rubu drevo - pouzivaju na to dve ruky a sekeru :) :) :)...

Cestou spat som rozjimajuc posedel na malej cistinke uprostred lesa a rozhodol som sa, ze Gantok, Rumtek a aj cely Sikkim pre tento krat vynecham. Kalimpong nie je ani tak severne a ani tak vysoko ako Sikkim a predsa je tu bez slnka naozaj dost zima a uplne zdravy sa po chorobe v Anapurne este necitim, takze si myslim, ze bude lepsie, ked sa presuniem na juh :)...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

25.11.2006 7:00

Vcera rano som sa presunul do Siliguri. Cestou som sa dozvedel ze v Sikkime prsi a je naozaj velmi zima - bolo to spravne rozhodnutie neist tam... Cakanie na nocne autobusi sme stravili s jednou Rakusankou pri caji a Internete. Trojhodinove meskanie autobusu, ktore nie je v Indii vynimocne nevnimam nijak kriticky. Pozorujem vsak, ze sa moje hygienicko - kulturne navyky priblizili Indickym pomerom. Mesta zvacsa netrpia takymi modnymi vystrelkami ako su kose na odpadky a tak clovek ani moc na vyber nema... Kostrnky z hrozna odhadzujem takmer uprostred benzinovej pumpy a kostky s mandariniek v autobuse po vzore Indickych spolucestujucich plujem padacikmi do ulicky :)...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou vidim novy ukaz - susenie kravskeho trusu vytvarovaneho do tvaru zemiakovych placiek systemom kompletneho obliepania vonkajich stien pribytkov touto bajecnou surovinou :)...

26.11. 22:00

Vcera som zastavil v hnusnom meste s tak peknym nazvom ako je Gaya. Mesto je to naozaj spinave, vzduch sa kvoli autam neda dychat, ale dorazil som v noci a nechce sa mi pokracovat. Rano som pri ranajkach stretol mladeho Izraelca, s ktorym sme sa vybrali do Bodhgaya. Je prave po vojencine a vyhovuje mu vysvetlenie sveta a navod na zivot formou Hare Krishna.

Konecne som pochopil, preco na mna posobia takmer vsetci Izrealci tak arogantne... Zvacsa sa totiz do Indie vyberu prave po vojencine, aby tu najsli trochu kludu a dusevnej rovnovahy...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To ze sa v Izraeli rukuje na tri roky som uz vedel, to ze rukuju aj zeny som vedel tiez, ale to, ze ich po roku nasadzuju aj do skutocnych vojnovych konfliktov, ktore Izrael udrzuje stale ma vcelku prekvapilo. Uz davnejsie chapem, ze neexistuje ani len teoreticky slobodny spolocensky system. Po vsetkych strankach slobodne suzitie roznych ludi je logicky nezmysel, ale napriek tomu si myslim, ze nasadenie do vojnoveho konfliktu bez ohladu na nazor jednotlivca je silna kava...

Mame to my len stastie, ze zijeme prave v Europe - zijeme v najslobodnejsich a najlepsich podmienkach na svete. To myslim uplne vazne a absolutne - premietam v hlave vsetky krajiny sveta, ale tak nadherne podmienky so slobodou, bohatstvom a cistou prirodou nema nikto iny...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

2.12.2006 18:00

Rychlost a podstata

V Bodhgaya sa na par dni zastavil cas. Koniec dalsej kapitoly je uz stanoveny. Zelezny vtak uz caka... Slobodne rozhodnutie, zodpovednost, koniec aj dalsi zaciatok, ulava aj sklucenie, este silnejsie prezivanie okamihu, spomienky, snu a rychlosti zivota.

Myslim, ze je to len lusknutie a clovek ma stastie, ked si to uvedomi s prvym dotykom prstov. Sekundu pred koncom to bude rovnake ako teraz. Bude viac spomienok, ale aj tie sa v dalsiu sekundu rozplynu v case. Zostane len nasa hola podstata - uhol pohladu, ktory sme si vybudovali a on sam bez spomienok a viaznosti, slobodne, neosobne a dokonale posudi "sam seba" a rozhodne o "svojom" dalsom "osude". Takto to citim a vnimam... Jedine, ze by som sa mylil (nebolo by to prvy krat:)...

Zivot nie je beh na dlhe trate, je to zrazka castic v urychlovaci elektronov...

Bodhagaya - co je to za mesto

Bodhgaya je miesto, kde vraj jedenemu typkovi, co sa volal Siddhartha a bol to princ jedneho dna svitlo, pochopil svet trochu viac a nasiel pod stromom taky fajny uhol pohladu, ze uz viac nepotreboval nic hladat :) Od tej doby ho prezyvaju Buddha - uplne presne ako stav mysle, v ktorom sa nachadzal...

Bodhagaya - ako to ubehlo...

Ubytoval som sa v jednom z mnohych klastorov. Venoval som sa len takym aktivitam ako ranajsi dusevny relax a prijemne bezduche prechadzky po okolitych dedinkach a najma nekonecnych poliach, kde miestami nebolo siroko - daleko nikoho a miestami ludia obrabali podu. Vecery som travil zaujimavymi rozhovormi so starym Svedskym budhistom Stigom.

Mojim klasickym planovanym neplanovanim sa mi podarilo zucastnit sa celodnovej meditacie Guru Rinpocheho "Puja" a "Kuntuzangpo", ktoru viedol starucky Bhutansky lama Kuenzang.

V den mojho odchodu z Bodhgaya mi precital z dlane, ze sa ozenim o tri roky, budem mat tri deti, nebudem trpiet chudobou, dozijem sa 74 rokov a moj ucitel sa nachadza v budhistickej skole Ningma. Zaverecnu cast som z dovodu slabej lamovej anglictiny nerozumel. Vyskytovali sa tam slova ako zlom, meditacia, hory a choroba, ale ak som spravne porozumel cesta asketu, ci mnicha ma necaka :)... Necham sa prekvapit :)...

Po vestbe este ku mne pristupil jeden vesely, chudy Sadhu ("svaty" muz, asket) v okuliaroch. Rychlymi - az reklamnymi gestami mi zopakoval lamovu vestbu, ukazal pocty deti, rukou pretal vzduch, dlanou mi suchol po hlave - nazancil "oholit" a ukazal na moje saty - "vymenit za plachtu svateho muza" :) :) :) Mila ponuka na okamzitu zmenu zivotneho stylu ma sice potesila, ale neviem si predstavit, ze stravim zvysok zivota kazdodennym zobranim... Momentalne v tom nevidim nejaku extra "duchovnu" cestu, ale pripustam, ze pohlad z druhej strany spolocnosti moze cloveka mnohemu naucit a tak som sa len usmial a podakoval :)...

S tou holou hlavou ma ale pravdu - uz dlho som nebol u holica a uz je najvyssi cas zbavit sa toho sisateho strniska, co mi na hlave narastlo. Hned ako som to spravil ma na ulici riksiak oslovuje "Sadhu" a predavacka ovocia "Babu". Uznavam, ze v hnedom batikovanom tricku, hnedych slnkom vytahanych kratasoch, kristuskach a malym, starym, zelenym, ufulanym batoztekom na pleci vyzeram ako supak, ale az takejto pocty som nevedel ze sa dockam :) :)... Da sa povedat, ze na tomto mieste sa to hemzi ludmi hladajucimi rozne duchovne cesty a tak sa len usmievam a som rad, ze som holica nechal az na posledny den :)...

Dnesnu noc som opat stravil v hnusnom meste Gaya a rano som nasadol na vlak do Varanasi.

Druha stranka Indie - alebo o com som este nepisal...

Vyhybam som sa tomu, lebo na popisanie kazdodennych stoviek spinavych, zmrzacenych, pokryvenych, zdeformovanych, "poleptanych", slintavych, pohladom nepritomnych a dalsich ludi s otvorenymi ranami plaziacimi sa v storocnych handrach a prosiacich deti sa naozaj necitim. Na vyvazenie by som musel napisat viac ako vsetko, co som popisal doteraz... Neviem ako obhajit, ked zobrajucej ruke z tohto davu nedam nic, pripadne este zamietavo pokrutim hlavou... Ako si este vobec mozem pozriet do oci v zrkadle? Skusenost zachadzajuca hlboko pod kozu... Aj toto je India... Nemam sil ani slov aby som to opisal... ODPORUCAM zazit...

Jako.

Marian Bracinik

Marian Bracinik

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

  Jalovice bežali po stráni, keď obloha vyjavila dúhu. Jemný dážď orosil podbeľ  a hrach. Babka vycerila tesáky a ostrým pohľadom pokosila lúku. Jalovice zosmutneli.Jako.     Zoznam autorových rubrík:  Kolumbia 2014/15India 2006Ukrajina 2005

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu