India 2006 - úvod

Autor: Marian Bracinik | 1.10.2006 o 14:35 | Karma článku: 5,53 | Prečítané:  3123x

(pred cestou)

 

15.2.2006

  Forest Gump povedal, že život je ako bonboniéra, pretože Ťa každý deň niečím novým prekvapí. Je to pekné prirovnanie. Pre mňa je život najmä možnosťou hľadať a spoznávať čo život vlastne je. Čo život je? Čo všetko sa dá nájsť, získať, či pochopiť? Ak je to tak, že sme ničím neboli a nič sme nemali, potom všetko ostatné je možnosť a bohatstvo. A tu to všetko začína. Milujem život aj keď neviem čo život je, milujem žitie aj keď len hľadám ako žiť. Priamou súčasťou tohto hľadania je aj moja cesta do Indie.

  Nápad ísť do Indie rástol spolu s tým ako rástol môj hlad po odpovediach. Je zaujímavé ako moc sa zmenilo od prvej myšlienôčky až po dnešok, kedy mám za sebou prvé očkovania. Cieľ však ostal stále rovnaký. Moja prvá cesta do Amsterdamu bola naplnením mnohých očakávaní. Našiel som všetko čo som práve hľadal, ale zároveň som pochopil ako veľa ešte hľadať budem. Najväčšia pravda je, že všetko sa skrýva v nás, ale keď to chce človek nájsť musí sa do seba najskôr pozrieť. Ja som sa rozhodol pre tieto účely vycestovať do Indie. Informácií som za tých 26 rokov nazbieral dosť a teraz im chcem dať čas nech sa smeti usadia tak ako kameň vo víne, pretože je najvyšší čas rozhodnúť sa ako ďalej. Možností je veľa, ale rozhodnutie chvatné, vždy je málo platné a tak sa teraz hlavne snažím dozvedieť sa ako získať víza, ktoré mi umožnia dostatočne dlho o všetkom si v kľude popremýšľať.

 

28.8.2006

  Indické víza som vybavoval v Bratislave. Najskôr som zavolal a po slovensky som sa popýtal na detaily. Dunajskú ulicu nebol problém nájsť. Horšie to bolo s ambasádou. Nakoniec som sa spýtal v cestovnej kancelárii a tam mi poradili. Pri rozhovore som bol dosť nervózny - celý bol po anglicky a častejšie som musel poprosiť o zopakovanie, pretože Indovia rozprávajú dosť rýchlo a nezrozumiteľne. K žiadosti bolo treba aj letenku, ale poučený internetom som si vybavil zadarmo rezerváciu, ktorá úplne stačila. O týždeň som išiel na Hodokvas a cestou som sa stavil pre polročné víza s dvojnásobným vstupom. Trochu ma sklamalo, že začali platiť od 14. augusta 2006 a nie od októbra ako som žiadal. Pikoška je, že v žiadosti o víza sa pýtajú len na meno otca (matka ich nezaujíma). Martin povedal „dobre že tam nie je, za koľko kôz ju otec vymenil"...

  Zajtra idem do Viedne vybavovať iránske a pakistanské víza. Veľké nádeje, že ich zajtra vybavím si ani nerobím. Pokúšal som sa dovolať na ambasádu. Ich angličtina je rovnako rýchla a nezrozumiteľná ako indická. Na oboch amasádach to prebiehalo rovnako - prvý krát to nezdvihli, druhý krát mi na oboch povedali, aby som zavolal za dvadsať minút. Po dvadsiatich minútach mi povedali, aby som zavolal za dvadsať minút. Telefonický kontakt teda vzdávam.

  Po tých indických vízach začína byť India čím viac reálna :)... V práci mi Ďuri vyšiel opäť maximálne v ústrety. Je skvelé pracovať v takej dobrej firme a takom perfektnom kolektíve. Inak sa celkom vyžívam v tom ako stúpa predcestovný stres. Zatiaľ si ho našťastie nepúšťam k telu :) V skratke to vyzerá tak, že okrem vybavovania víz a dvoch injekcií besnoty, urobenia daňového priznania a ďalších formalít ešte musím dokončiť projekt v práci, čo som sľúbil, dorábam prvé cvičenie z Ngondra (necelé dve hodiny z pracovného dňa) a popri tom stíham festivaly a ostatné víkendové akcie. Tento víkend to všetko vylepšil fakt, že som prišiel o vodičský preukaz :) a cestovanie do práce sa mi tak o nejakú hodinku predĺži :) Okrem toho som stretol takú skvelú žienku (fest, fest, moc), s ktorou by som chcel pokiaľ to bude možné stráviť všetok zvyšný voľný čas. Aj keď je dosť možné, že ho chcem tráviť len ja s ňou a ona so mnou nie :)... No veď uvidíme, kam to kormidelník čas zas napáli :)

 

25.9.2006

  Minulý týždeň som si bol pre iránske a pakistanské víza. Vybavovanie prebehlo celkom v pohode. Pakistanci chceli odo mňa, aby som im napísal krátky sloh o mojej ceste.  Trošku som si poplietol hlavné mestá Iránu a Pakistanu a napísal som, že po príchode do Pakistanu si pozriem Teherán a odídem smerom do Indie. Ako cieľ cesty som radšej uviedol turistiku v Nepálskych Himalájách, keďže India a Pakistan sú vraj na nože - v Kašmíre na seba mieria raketami. Napriek všetkým okolnostiam som obe víza dostal na 30 dní a pakistanské dokonca turistické (aj keď som žiadal len 15 dňové tranzitné).

 

Dá sa povedať, že víza je možné vybaviť na štyri krát:

  1. odovzdanie žiadosti apasu na Indickej ambasáde v Bratislave
  2. otýždeň neskôr si vyzdvihnúť pas svízami
  3. odovzdanie žiadosti na Iránskej ambasáde aodovzdanie žiadosti spolu spasom na pakistanskej ambasáde (obe vo Viedni)
  4. o tri týždne vyzdvihnutie pasu spakistanskými vízami, odovzdanie pasu na iránskej ambasáde ana počkanie zobrať aj iránske víza.

 

Približné predcestovné náklady:

  • 5 300 SK cestovné poistenie - to je polovičná cena (za prestup do Unionu)
  • 9 000 SK očkovania - najdrahšia bola žltačka A, B - tri injekcie po 2000 SK (to je ale na 20 rokov, na krátky výlet by možno stačila jedna). Očkovania sú nepovinné.
  • 6 000 SK víza (India, Irán, Pakistan)
  • 3 000 SK doprava na ambasády do Bratislavy a Viedne
  • 3 000 SK menšie veci na cestu
  • 7 800 SK batoh (70 litrový TrekSport Tatran), malý spacák a samonafukovacia karimatka
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Výbuch plynu v Prešove: Plynári určili kopať výhradne ručne

SPP - distribúcia reaguje na pochybnosti obvinených.

Telenovela sa skončila. Začínajú stavať mrakodrap Eurovea

Developer hovorí o začiatku stavebných prác.


Už ste čítali?