reklama

India 2006 - Quetta (Pakistan)

(cesta Pakistanskym autobusom)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

13.10.2006 9:40

Z Esfahanu som sa dostal za 18 hodin do Zahedanu - posledneho mesta pred Pakistanskymi hranicami. Iranska krajina sa vobec nezmenila. Vsetky mesta, ktore sme v noci prechadzali vyzeraju na urovni, moderne a bezpecne - jednoducho v pohode... Celkovo som sa v Irane citil najbezpecnejsie, zo vsetkych navstivenych krajin. Doporucujem tuto krajinu vsetkym, ktory chcu spoznat arabsko - moslimsku kulturu, chcu sa citit bezpecne, zaujimaju ich historicke zalezitosti a nechcu minut vela penazi. Zaujimava vyprahnuta krajina, uplne skvely ludia, pekne mesta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zo Zahedanu na Pakistanske hranice (100 km) nejde autobus, takze beriem taxi. Vyvolavacia cena bola 20 dolarov, nakoniec som to ukecal na 7,5 trochu aj preto, ze sa objavil dalsi spolujazdec. Na tu vzdialenost 240 SK nie je moc a to som si este isty, ze platim aj za spolujazdca. Je z Afganistanu, totalne sa podoba na Misa Kollera, akurat je kustik starsi, rovnaka tvar, knirek, podobne tyky a rovnaky potmehutsky usmev :) Silou mocou ma vola do Afganistanu, ale pravdu povediac vo mne velku doveru nevzbudil, do Afganistanu ist nechcem a aj taxikar tvrdi, ze v Afganistane su boje, ze tam nemam ist...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

13.10.2006 17:40

Iransko - Pakistanske hranice som prekrocil polahky a s usmevom na perach :) Pridal som 1,5 hodiny na hodinkach. Pakistanska cast hranic uz je naozaj velmi chudobna - male chalupky, prasna cesta, ludia posedavaju na zemi v tieni, batoh mi zatial ani raz nekontrolovali. Samozrejme, ze ma chceli miestny hnupi obrat na kurze, ale Jako sa nedal. Zistil som cenu busu, predstavu o kurze aj cene som mal a zmenil som radsej iba malo...

Pocas cakania na odchod autobusu stretavam prveho (single) cestovatela, resp. cestovatelku - sympaticku 33 rocnu francuzsku Stephanie z Pariza. Cestuje sama z Turecka, cez Iran a Pakistan do Indie studovat jogu. Ani neviem ako a stavam sa clenom, teraz uz stvorclennej ad-hoc skupiny cestovatelov: Stephanie, Iranec Dante, Pakistanec Neser a ja. Dante a Neser cestuju z Teheranu, pricom Neser ide domov do Lahore a Dante do Istanbulu pokusit sa vybavit americke viza. Dante z politickych dovodov nema rad Francuzov, Stephanie mu ale zda sa nevadi :)...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestovanie si na hranici kratime spolu s domacimi pitim pakistanskej masaly. Nalada stupa, kazdy ma co povedat, hovorime, o hudbe, trochu o politike, o filmoch, cestovani a Irane. Zda sa, ze nielen podla mna je Iran jedna z najbezpecnejsich krajin vobec - Stepahnie tu stravila sama 3 tyzdne a velmi sa jej tu pozdava a na bezpecnost ma rovnaky nazor ako ja. Styri hodiny cakania ubehli ako voda...

Autobus je velmi mily. Neodvazujem sa typovat jeho vek, ale za maximalny komfort povazujem, ze sa daju aspon poodchylit male vrchne okienka. Na streche je asi meter a pol nakladu. Vnutri v ulicke su na sebe naukladane 2 rady vriec s mukou, takze vstupujeme takmer pocupiacky :) V uloznom priestore nad hlavami vezieme praci prasok, zaclony na oknach su batikove. Na pravej strane z dvoch lampiciek kvapka pravy, nefalsovany benzin. Dufam, ze sa vecer sofer nerozhodne sprijemnit nam cestu romantickym nocnym osvetlenim :) Stephanie je uz skusena cestovatelka a vysetluje, ze to co prave robime je velmi nebezpecne. Je to obdobie od obdobia, ale medzi Iranom a Pakistanom je len jeden hranicny prechod a napriek tomu sa vyrazne neodporuca nim prekracovat hranice. Zvacsa, ked sa o to nejaky turista pokusa dostane vraj vojensku eskortu uz v Zahedane. Zda sa, ze my sme to stastie nemali... V tejto oblasti sa neciti bezpecne ani domaci Neser. Lupezne prepadnutia a bombove utoky tu nie su vobec rarita. Vraj podobne nebezpecny je aj prechod Iran - Irak, ale tento je pre stret Iranu, Afganistanu a Pakistanu vraj nebezpecny viac...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cestou platime mytne miestnej neoficialnej "ochranke" - na kraji cesty jednoducho stoji dedo s Kalasnikovom na pleci a kustik vedla stoji auto s ucupenymi typkami... Nuz iny kraj, iny mrav, iny sposob zarobku. Myslim, ze aj v buducnosti sa budem drzat pravidla, ze pocestnemu dedovi s Kalasnikovom je lepsie zaplatit, ako ho nasrat :)...

Sofer ma skvely zrak, alebo si vie fest dobre typnut, kde konci pust a co je uz cesta. Chvilami sa mi zda, ze tieto dve veci nie je mozne odlisit :) Baba (nazov pre stareho bradateho deda tu i v Indii) nas v autobuse ponukol skvelymi datlami - u nas som take nikdy nejedol... Ludia su tu zvacsa bradaty, maju biele habity a satky, alebo arafatky na hlavach. Usama by sa medzi nimi stratil ako prd vo vetre :) Z dovodu moznosti lupezneho prepadnutia delim peniaze a skryvam prirucny ruksak.

Zistujem, ze z lavych dvoch ziaroviek kvapka mlieko. Kde - tu zastavujeme, aby sa moslimi pri autobuse pomodlili. Na krajinu medzicasom padla uplna tma. Mame moznost vidiet utulne zakutia, kde uprostred puste sedia okolo ohnika siluety v turbanoch. Je prijemne predstavit si, ze vedla kazdeho lezi priatel Kalasnikov :) Pri kazdom spomaleni, v kazdej dedine a s kazdymi protiiducimi svetlami je citit, ako cely autobus spozornie. Neser ma pocas pauzi upozornuje, ze sa nemam s nikym davat do priatelskych reci, bo je to tu fakt velmi nebezpecne a ze kazdy tyzden toto miesto davaju na CNN a NBC aj s aktualnym poctom obeti (neviem, chcelo by to overit...). Aj ked som za kazde dobrodruzstvo - tymto problemom by som sa v Pakistane radsej vyhol. Necitim strach, verim, ze vsetko ma svoj zmysel a co sa ma stat to sa stane, ale tymto miestom mi staci ist aj raz - az tak moc sa mi tu (hlavne v noci) nepaci :)

Na miesto deduskov niekedy stoja vojaci, nieco so soferom diskutuju. Celou cestou zastavujeme na podivnych miestach uprostred puste a sofery podivnym sposobom komunikuju s podivnymi, zvacsa ozbrojenymi typkami.

Prave sme obisli dzip s gulometom - asi tu plati farmarsky zakon :) Stephanie si nebezpecie viditelne uziva, ja neviem ake pocity ma to vsetko vo mne vyvolat. Som kludny, ale je jasne, ze Kurdistan je proti tomuto prechadzka ruzovou zahradou :)...

Ako rozmyslam, tak rozmyslam - zistujem, ze som sa dnes zabudol najest - ani mi to nechybalo, ale je fajn, ze sme zastavili v miestnej "restauracii" (maly domcek, hruba omietka, slamenna trecha, koberec) na vyborne sladko - pikantne jedlo :) Tato cast Pakistanu je v noci uplne mimo akekolvek popisi - som rad, ze sme tu viaceri. Cestu "Taftan - Quetta" absolvujeme v noci - cez den to mozno vyzera inak a mozno su to iba reci - napriek tomu pokial mozem radit - neodporucam :)

Do ulicky pocas "restauracnej zastavky" pribudol na vrecia s mukou 50 litrovy plechovy sud s neznamim obsahom a dve obrovske, asi dvojmetrove vrecia s rovnako neznamim obsahom. ...Zadny spolucestujuci uz asi neplanuju vystupovat :) ...

V autobuse sa samozrejme fajci, typek za mnou zuje a pluva na zem tabak. Nieco tu podozrivo husto smrdi - v sude je asi dalsi benzin :) Super - to asi aby sme mali do zalohy, ked ten zo strechy prestane kvapkat :)

Uz to vsetko tu ide dlhsiu dobu tak nejak krasne mimo mna, ze si tu cestu naozaj neskutocne uzivam - lezim na sedackach, nohy vylozene na vreciach a je mi naozaj prijemne :)

Ta nadherna zmes voni pracieho prasku, benzinu, piesku, stuchliny a dalsich asi tucet dalsich ma aj svoju vyhodu - keby som po tej naozaj vynikajucej vecery potreboval ist na velku potrebu a nahodou nestihol dobehnut, nikto by si to ani nevsimol :)...

3:20 zastavka pre dalsi naozaj skvely, cierny, sladky caj (niekedy s mliekom na sposob masaly, niekedy bez) :) V malebnom "pohostinstve" vysi priatelsky plagat nevalnej kvality s vyobrazenim miestneho narodovca v tradicnom odeve s protitankovou pestou v rukach :) Plagat hlasa: "Budeme bojovat v nasich horach, Budeme bojovat na nasich plazach, Budeme bojovat na nasich uzemiach, Nikdy sa nevdame", podpis "Studentska organizacia Baluch" :) Velmi sympaticke :)... Taketo kruzky sme my na skole pokial si pamatam nemali :) - moze to byt sranda - "aaaaa - kto si dnes vystreli na tank? Zeby Milan z predposlednej lavice?"... Nuz naozaj iny kraj iny mrav :)

Balusistan (odtial nazov studentskej organizacie) je cast Pakistanu na ktorej su neuveritelne bohate zasoby nerastnych surovin (ropa, uhlie a pod.) a akoby sa dalo logicky predpokladat ludia su tu spravodlivo chudobny ako kostolne mysi :)

Tvor clovek od samej dobroty a inteligenice vymyslel politicky a spolocensky system, ktoremu sa rozhodol dobrovolne sa podriadit. Pre svoje vlastne dobro sa vzdal prav a slobod v prospech tohto bajecneho vynalezu. Zaroven objavil, ze vymenny obchod je prilis spravodlivy a nezapada do koncepcie noveho systemu a tak tvor clovek ako vylepsenie systemu vymyslel aj peniaze. Nakreslil na zem ciary, postavil hradby, nazval ich hranicami a rozhodol sa (v ramci pravidiel systemu) povazovat miesto medzi ciarami za vlastne. Odvtedy clovek sluzi systemu, ktory ovlada opat clovek s umyslom nahromadit nadbytocne mnozstvo penazi. Cim viac peniazi na ukor ostatnych nahromadi, cim viac ludi pre jeho nahromadeny nadbytok umiera, tym lepsi pocit z toho ma. Musim uznat, ze je to nesmierne zabavny vynalez - zabavnejsi ako cirkus (zariadenie kde clovek trapi zvierata)...

Jako.

Marian Bracinik

Marian Bracinik

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

  Jalovice bežali po stráni, keď obloha vyjavila dúhu. Jemný dážď orosil podbeľ  a hrach. Babka vycerila tesáky a ostrým pohľadom pokosila lúku. Jalovice zosmutneli.Jako.     Zoznam autorových rubrík:  Kolumbia 2014/15India 2006Ukrajina 2005

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu