India 2006 - Z Kathmandu do Pokhary

Autor: Marian Bracinik | 15.11.2006 o 14:53 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  2107x

(Monkey Temple, bohemsky zivot v Kathmandu, vylet na Sarangkot v Pokhare)

 

26.10.2006 7:40

Predvcerom som sa pri vecery zoznamil s Francuzkou Elo. Ona potrebovala zapalky a ja trochu poradit kam sa vybrat do okolia Kathmandu a tak sme sa dali do reci. Elo je z domu viac-menej od sestnastich. Najprv skola, intraky a teraz cestovanie. Dva roky studovala v Parizi Hindu (jeden z najrozsirenejsich jazykov v Indii) a modne navrharstvo. Nespravila nejake skusky v skole a aj ked moze pokracovat - to uplatnenie nejak moc ruzovo nevidi a tak sa tula, aby premyslela co dalej :)...

 

Dalsie ranko som si zasiel kupit dake ovocie na ranajky, cestou sa stavil v predajni CD s azijskou muzikou a nakoniec som si sadol do restauracie pod guest houseom, ocistil ovocie a objednal ranajky - skvarenica, toasty, zelenina, med a caj s mliekom.

Svaty muz ku mne znenazdajky zozadu pristupil a mysticky natiahol smerom ku mne ruku... Chvilka napatia... A je to jasne - jeho ruka pyta grosik :)... Miesto financnej pomoci ponukol som ho mojim ovocim, ale on predsa len lubi viac dukaty... Ked vidi, ze z tohto mracna nezaprsi namrzene berie banan a pyta si aj jablko :)... Rad som ho obdaroval :)...

Na ranajky prisla aj Elo, ktora byva vo vedlajsom guest house. Nema ziaden plan a tak ideme na vylet smerom k budhistickej stupe spolu. Je to na kopci na kraji mesta a legenda vravi, ze Kathmandu bolo kedysi jazero a stupa stala na ostrove...

Pri stupe stretavam prvych krajanov na ceste Aziou - starsi cesky par. Na zaciatku som mal trochu problem s recou - aj ked hovorim po Slovensky, bezi mi v hlave kontrolor, ktory hlada najjednoduchsie slovne reprezentacie myslienok, aby som ich bol schopny prelozit...

Monkey Temple (Opici chram) skryva obrovsku stupu, pri kotrej je vraj dobre spravit dake priania a ako napoveda nazov vsade tu pobehuje mnozstvo malych opic. Chvilu sme sa kochali vyhladom a potom sme sa pobrali dalej smerom do hor. Cestou sme sa v horucom pocasi stavili na dobry horuci caj a nenachadzajuc vacsiu cestu kracame malou osadou v kopci. Elo ma len slapky a ja kristusky, takze sme radi, ked sme konecne nadabili na horsku cestu. Doteraz sme stretali len domorodcov, na horskej ceste nestretavame uz ani tich. Elo dostala nedavno darom 100 gramov kvalitnej Nepalskej cokolady na vyvoz do Japonska, Kanady a Europy a tak sme si slnecnu prechadzku horami vylepsili degustaciou domacej dobroty :)...

Ani neviem ako, dostali sme sa ku kasarnam a dakej dedinke. Slnko je uz za kopcami a tak sme vosli do dediny. Zda sa, ze turistov tu casto nevidia; dedina je zaujimava - polia, male domceky a jednoduchy ludia. Sme daleko od Kathmandu a tak nas tesi, ze sme natrafili na lokalny autobus. V Kathmandu uz Elo bolia nohy a tak sme zobrali riksu a previezli sa centrom nocneho Kathmandu, stavili sa na vynikajucu veceru a v snahe ukojit neutichajuci hlad zasli sme este na kolac...

 

 

Preco mi Kathmandu ucarilo, alebo "aj takto sa tu da travit cas..."

Kathmandu je prve velkomesto, ktore mi niecim neznamim ucarilo. Je rovnako rusne ako ostatne, ale napriek tomu v nom citit daky klud, ci stabilitu na pozadi... Je to vlastne taka velka zmes budhistickych stavieb a stavbiciek, guest houseov, hotelov, malych obchodov a klasickeho mestskeho zvysku v style Nepalu...

Je to krasny bezstarostny zivot - rano sa zobudit, kupit si ku klasickym ranajkam este tasku ovocia, vypit salku cierneho caju s mliekom, trochu sa poprechadzat slnecnymi ulicami, striedavo pozerat budhisticke chrami, strieborne suveniri, mnozstvo hippie oblecenia a stretavat svatych muzov, ktory su svaty len naoko - aby vymamili daky ten grosik od turistu a zivotom asi viac pripominaju typkov zo 60. rokov :)

Ulica k ulici, ani sa clovek nenazda a je tu vecer a s nim nezamenitelne ulice turistickeho centra - Thamelu s malymi farebnymi svetielkami natiahnutymi v uliciach, rozne vone, turisti, vsadepritomna otazka "hasis?", "smoke?", "good price", "good size"...

"Opium?" zartuje Elo, "Yes madam, everything possible" odpoveda typek :)... K veceru clovek samozrejme vyhladne a tak nie je co riesit, ked ho mlada drobna Frnacuzka v okuliaroch a stalepritomnou zimnou ciapkou na hlave zavola na korejsku veceru... :) - najma ak pred jedlom ubali jointa a podaruje Vam stvrtinu svojej cokolady... :)

Korejci su borci - dali nam palicky, misku rize, asi tucet druhov zeleniny v malych miskach v roznych omackach a nalevoch, tanier salatu, rozne dalsie omacky, tanier natenko nakrajanej slaniny a masivnu kovovu panvicu s ohnom na ktorej si slaninku podla chuti opekame. Najlepsie je na salatovy list natriet tu druhu omacku zlava, polozit na nu opecenu slaninku namacanu v tej bledej omacke oproti, polozit na nu tamtu tenku tvrdsiu zeleninu, alebo kusok tejto sladsej, zabalit do satocky a sup do ust... Ach, preco sme len pred vecerou jedli tie genialne cokoladove kolace nahusto naplnene orechovo-skoricovou plnkou :)... Nakoniec sme to ale predsa dako zvladli :)... Dobru veceru je dobre zapit nejakym dobrym miesanym koktailom s ovocim a whisky :)...

Cestu do guest houseu v noci moze clovek absolvovat riksovymi baletom v neutichajucom dave ludi, alebo sa pomaly prejst a chvilami pozerat do este stale otvorenych obchodov, obchadzat dvoj az troj-metrove kruhy odpadkov uprostred ulice, ktore sa tu cez den nahromadili, sem-tam obijst kravu, alebo pozerat na svorku psov a na malom namesticku pocuvat nabozenske melodie ktore produkuju asi tridsiati starsi pani na bongach...

Nuz aj takto sa da stravit den v Kathmandu... Mozno aj preto mi toto mesto naozaj ucarovalo...

 

 

27.10.2006 18:40

S Francuzom Arnoldom, ktoreho som stretol pri ranajkach vyrazame do Pokhary. Nadherna krajina, rieky v udoliach, dedinky, ludia, miestami spanok, pohoda...

Pokhara je pri velkom jazere medzi horami. Je tu este teplejsie ako v Kathmandu, rozmyslam, ze si zajtra pojdem zaplavat a vybehnem do hor... Nevedel som sa rozhodnut ci ist na trek Anapurna Base Camp (Zakladny tabor pre Anapurny), alebo na Anapurna Circuit (okruh Anapurnou)...

Nazov "zakladny" a maximalna vyska len 4300 metrov vsak bola pre Base Camp osudnym. Rozhodol som sa ist na 21 dnovy trek okolo Anapurny s maximalnou vyskou 5400 metrov.

... podla par dni platneho zakona musi mat kazdy sprievodcu, alebo nosica, ktory nie su prave najlacnejsi, navyse by som si rad organizoval svoj vylet sam, takze to asi skusim bez sprievodcu a v najhosom sa z toho hadam dako vykecam. Aj tak musim este okrem toho zaplatit povolenie na vstup a poplatok pre Maoistov.

... tretinou cokolady od Elo som obdaroval Arnolda...

... zistujem, ze mnozstvo cestovatelov ma pozitivny vztah ku konope a to dokonca aj Ti, ktory na to vobec nevyzeraju...

Na veceru som si dal rybu na cinsky sposob; casnik je zhuleny na sracky - nedokaze zratat ucet a tak to robime zanho; pred spanim maly, ale dobry koncert miestnej Nepalskej altrenativy.

 

 

28.10.2006 15:50

Vyrazili sme s Kanadanom Nilom, Francuzom Arnoldom a Anglicanom Gregom na kopec Sarangkot pri Pokhare. Cestou sa preplietame dedinkami, kde ludia pestuju rizu a ine nezname plodiny. Pri posedeni na schodoch pred lokalnym obcerstvenim sa Arnold dava do reci s miestnym deduskom. Kedze sa Arnold o tieto veci dost zaujima, netrva dlho a bavia sa o vyrobe hasisu, podnebi, kvalite a pod. Pozvanie na navstevu od mileho deduska neslo neprijat.

Hned za branickou nas vita znama vona asi dvojmetrovej rastlinky Indickeho (resp. Nepalskeho) konope. Dedusko nas usadil pred domov z tehlovej hliny a na prejav naklonnosti bez vahania bali do cigarety tabak s charasom...

Nuz nedaj si v takej chvili (aj ked si si povedal, ze konopne produkty uz vynechas), hlavne ked slniecko tak pekne svieti a ani jeden z troch vyse styridsat-rocnych spolucestovatelov lahodny produkt domacej vyroby neodmietne. Dedusko vravi, ze konope nepredava, ale nakoniec 2-3 gramy cisteho krystalu ("Cristal") asi za 30 SK Arnoldovi pustil :)...

Zlahka a veselo sme vystupili na vrchol odkial je pekny vyhlad na Pokharu, jazero, rizove policka, osady, okolite velhory a kde-tu medzi mrakmi aj na zasnezene stity Anapurny. V blizkych zahradach skusenemu oku neunikli konopne rastlinky...

Pri zostupe nas samozrejme chytil hlad a tak sme si pred odchodom autobusu ktory ide do Pokhary dali caj a na zaujimavy sposob pripravenu chutnu ryzu so zeleninou. Autobus nam usiel, ale vyvazil to pekny vyhlad na zapadajuce slnko...

Musime sa ponahlat, dole je to daleko a krajinu uz hali sero. Cestou dole - skratkou po strmych kamennych schodoch veducich pomedzi osady z vrcholu az do udolia sa sporime, ci to bliakaju v tmavej polodzungli, ktorou prechadzame opice, alebo vtaky. Vtaky su menej nebezpecne a tak sme sa nakoniec rozhodli pre vtaky :)...

Este stale v jemnom konopnom opojeni ma chytila nezadrzatelna chut fotit udolie a mraky osvetlene zapadnutym slnkom. Ked som sa spamatal, vsetci uz boli prec. Kedze ta predstava o case bola trochu skreslena, myslel som si, ze ich hravo dobehnem a po ceste som sa este par krat zastavil a nejaku tu krajinku odfotil.

Do doliny je to este kus, chodnik sa miestami rozdvojuje, je vidiet, ze este pojdem lesom, kde uz bude tma a tak beriem skaly, ktore tvoria chodnik naraz po troch. S kristuskami na nohach a fotakom v batozku si koledujem o pruser...

V lese som tesne pred absolutnou tmou natrafil na Grega. Vravi, ze ma dlhodobo problem s kotnikom, kvoli kotremu musi ist dole kopcom pomaly a tak s kludom Anglicana vykracuje, akoby sa nechumelilo. Hoc aj po tme, dvom sa nam pojde lepsie...

Pytam sa na zvysok partie, ktory podla Gregovych slov musi byt dakde pred nami. Asi po dvadsiatich minutach stretavame vysmiateho Arnolda a Kanadana Nila s este stale na ruksaku zavesenymi prenosnymi solarnymi panelmi a baterkou v ruke. Sme zachraneny; do Pokhary sme dorazili v noci; bol to prijemne straveny den...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Výbuch plynu v Prešove: Plynári určili kopať výhradne ručne

SPP - distribúcia reaguje na pochybnosti obvinených.

Telenovela sa skončila. Začínajú stavať mrakodrap Eurovea

Developer hovorí o začiatku stavebných prác.


Už ste čítali?